Podľa modelu pokrývajúceho zákona sa javy
vysvetľujú tak, že sa ich výskyt pokryje príslušným
zákonom. Konkrétnejšie, vysvetlenie má podobu úsudku,
pričom medzi jeho premisami musí vystupovať i všeobecný
alebo štatistický zákon a z nich sa deduktívne
alebo induktívne odvodí výrok o vysvetľovanom jave.
Voči tomuto pohľadu na vysvetlenie sa hlavne od 50.
rokov 20. storočia vznieslo množstvo kritických výhrad.
Niektoré poukazujú na to, že nie každé vysvetlenie musí
uvádzať zákony a že nie každé vysvetlenie musí mať
podobu úsudku. Ďalšie námietky zdôrazňujú, že
vysvetlenie musí priniesť porozumenie vysvetľovanému
javu alebo musí poukázať na príčiny vysvetľovaného,
a to vraj model pokrývajúceho zákona nedokáže
zabezpečiť. Kritika uvedeného modelu viedla
k návrhom na jeho úpravu, ale i k jeho
odmietnutiu a formuláciám nových koncepcií
vysvetlenia akými sú napr. Salmonov model štatistickej
relevancie a kauzálno-mechanický model, unifikačný
model a i.
1 Model
pokrývajúceho zákona
2 Problémy
modelu
Literatúra
Súvisiace
heslá
1 Model
pokrývajúceho zákona
Hlavné črty modelu pokrývajúceho zákona možno
nájsť hlavne v prácach C. G. Hempela (1942, 1948,
1965). Zjednodušene povedané, podľa Hempela má
vysvetlenie podobu úsudku, medzi ktorého premisami musí
byť uvedený nejaký zákon. Hempel pritom uvažuje
o dvoch hlavných verziách modelu pokrývajúceho
zákona (v skutočnosti hovorí
i o deduktívno-štatistickom vysvetlení, ale to
nás nemusí zaujímať): deduktívno-nomologický (D-N)
a induktívno-štatistický (I-S) model. V prvom
prípade sa vysvetľuje prostredníctvom všeobecného
a v druhom prostredníctvom štatistického
zákona. Vysvetlenie je pritom adekvátne, ak sa
z daných zákonov a iných premís hovoriacich
o počiatočných podmienkach vysvetľovaného javu
deduktívne (pri D-N modeli) alebo induktívne (pri I-S
modeli) odvodí výrok o vysvetľovanom jave.
Napríklad, ak chceme vysvetliť, prečo konkrétny predmet
vodí elektrický prúd, uvedieme všeobecný zákon „Všetky
kovy vodia elektrický prúd“ a skutočnosť, že daný
predmet je z kovu. Z takýchto premís vyplýva
výrok o tom, že daný predmet vodí elektrický prúd.
Ak chceme vysvetliť, prečo Ján dostal ovčie kiahne,
uvedieme, že Ján je dieťa, ktoré doteraz neprekonalo
túto chorobu a prišlo do blízkeho kontaktu
s jej nositeľom, ako aj štatistický zákon „90%
detí, ktoré ešte neprekonali ovčie kiahne a prídu
do blízkeho kontaktu s infikovanou osobou, ochorejú na
ovčie kiahne“. Z týchto premís síce logicky
nevyplýva, že Ján dostal ovčie kiahne, ale takýto záver
je vzhľadom na uvedené premisy vysoko pravdepodobný.
Dôležité je teda zdôrazniť, že podľa Hempela má
explanácia uvádzať relevantný zákon a má mať podobu
úsudku.
Na druhej strane je potrebné všimnúť si, že
Hempel vo svojej formulácii podmienok modelu
pokrývajúceho zákona (hlavne pri detailnom rozbore D-N
vysvetlenia) nevyžaduje, aby vysvetlenie uvádzalo
príčiny vysvetľovaného ani aby robilo jav zrozumiteľným
v danom kontexte či pre adresáta vysvetlenia.
Väčšinou sa síce očakáva, že počiatočné podmienky
vysvetľovaného javu by mali byť príčinou
a vysvetľovaný jav účinkom, avšak medzi
požiadavkami to stanovené nie je. Rovnako sa medzi
podmienkami nehovorí o tom, že vysvetľujúca časť
(explanans) musí urobiť vysvetľované (explanandum)
zrozumiteľným. Preto možno konštatovať, že model
pokrývajúceho zákona je nekauzálny a nepragmatický:
otvorene nežiada uvádzať príčiny ani nevyžaduje, aby
vysvetlenie zohľadňovalo kontext či adresáta vysvetlenia
(pragmatické faktory) a objasňovalo jav čo
najzrozumiteľnejšie v danom kontexte či pre
vybraného adresáta.
2 Problémy
modelu
I keď určité obdobie bol model pokrývajúceho
zákona viacerými vnímaný ako prijateľný návrh na podobu
vedeckého vysvetlenia, postupne sa objavilo množstvo
námietok a protipríkladov spochybňujúcich jeho
adekvátnosť. Kritikmi boli napr. W. Dray, M. Scriven, W.
Salmon, H. Kyburg, S. Bromberger a i. Oponenti na
jednej strane upozorňovali, že niektoré
z požiadaviek daného modelu nie sú nutné pre
vysvetlenie (t. j. vysvetlenie možno dosiahnuť
i bez toho, aby sa splnila príslušná požiadavka).
Na druhej strane sa našli i takí autori, ktorí
upozorňovali, že Hempelove požiadavky spolu netvoria
postačujúce podmienky pre vysvetlenie (t. j. existujú
prípady, keď sa naplnia všetky požiadavky modelu, no
napriek tomu nemáme adekvátne vysvetlenie). Predstavme
si aspoň niektoré výhrady z oboch skupín.
Detailnejší prehľad rôznorodej kritiky modelu
pokrývajúceho zákona sa nachádza napr. v práci
(Salmon 1989).
a) Model pokrývajúceho zákona nestanovuje nutné
podmienky vysvetlenia
Hlavne autori, ktorí sa zaujímajú o podobu
vysvetlenia v histórii alebo v iných humanitných
a spoločenskovedných disciplínach, upozorňujú, že
vysvetlenie nemusí obsahovať zákon. Jednak je otázne, či
vôbec v takýchto oblastiach disponujeme nejakými
zákonmi. (Existujú zákony ohľadom revolúcií? Existuje
zákon, ktorý hovorí o tom, kedy ľudia konajú tak
alebo onak? Existuje zákon, ktorý hovorí o tom, aké
faktory rozhodnú o výsledku volieb?) Navyše, podľa
niektorých autorov je dôležitejšie, aby vysvetlenie
realizovalo veci, ktorým nemusí pomôcť to, že sa uvedie
zákon. V histórii napr. stačí, aby sa vysvetľovaná
udalosť začlenila do zrozumiteľného príbehu. Preto sa
títo kritici domnievajú, že vysvetlenie nemusí obsahovať
pokrývajúci zákon (pozri Dray 1957).
Niektorí kritici upozorňujú, že je zbytočné
vyžadovať, aby malo vysvetlenie podobu úsudku. Veď
predsa to, či explanans formulujem v podobe premís
a explanandum-výrok ako záver nejakého úsudku nie
je dôležité. Podstatné je skôr uviesť informácie, ktoré
vysvetlia príslušný jav a nie to, či vysvetlenie
podám v podobe úsudku (Salmon 1989, 101).
b) Model pokrývajúceho zákona nestanovuje
postačujúce podmienky vysvetlenia
Predstavme si, že chceme vysvetliť, prečo včera
došlo k búrke. Z minulej skúsenosti vieme, že
vždy keď výrazne poklesne stĺpec v barometri,
dochádza k búrke. Takže sa zdá, že včerajší výrazný
pokles v barometri vysvetľuje búrku:
Včera výrazne poklesol
stĺpec v barometri.
Vždy keď výrazne
poklesne stĺpec v barometri, dochádza
k búrke.
Včera došlo
k búrke.
Uvedený
úsudok na prvý pohľad spĺňa podmienky modelu
pokrývajúceho zákona. (Je síce otázne, či druhý výrok je
zákonom, avšak dokonalé odlíšenie zákona od náhodnej
generalizácie je problematické.) V skutočnosti tu
však odvodzujeme výrok o výskyte búrky
z výroku, ktorý nehovorí o príčine. Stručne
povedané, v danom úsudku sa neuvádza príčina
vysvetľovaného, ale búrka sa vysvetľuje prostredníctvom
javu, ktorý ju nezapríčinil. Pokles v barometri
totiž nie je príčinou búrky, ale je to len iný účinok
ich spoločnej príčiny, ktorou je pokles atmosférického
tlaku. Problém je teda v tom, že takýto úsudok síce
spĺňa požiadavky modelu pokrývajúceho zákona, avšak
neprináša skutočné vysvetlenie (neuvádza príčinu
vysvetľovaného). Jadro problému je práve v tom, že
daný model je nekauzálny – otvorene nevyžaduje, aby sa
uvádzala príčina vysvetľovaného. Preto je možné uviesť
príklady, v ktorých sa uvádzajú kauzálne
irelevantné javy, či dokonca sa uvádza účinok na
„vysvetlenie“ príčiny, ako je to v príklade S.
Brombergera o stožiari (1966, 92 – 93).
Obľúbenou výhradou voči Hempelovmu modelu je
i to, že nevyžaduje, aby vysvetlenie urobilo
explanandum-jav zrozumiteľnejším. Kritici ako Dray
(1957, 69) a Scriven (1962, 53) pritom zdôrazňujú,
že úlohou explanácie je práve dopomôcť tomu, aby sa javy
stali prístupnejšími, zrozumiteľnejšími, aby vysvetlenie
jednoducho prinieslo pochopenie na strane jeho príjemcu.
Keďže Hempelov model je nepragmatický (nevyžaduje, aby
sa bral do úvahy kontext či adresát vysvetlenia),
oponenti upozorňujú, že ignoruje jeden zo základných
cieľov vysvetlenia.
Uviedli sme si niektoré z výhrad
adresovaných modelu pokrývajúceho zákona. Hempel na
viaceré z nich odpovedal a upozornil napr. že
jeho model ani nemá ambíciu formulovať podmienky
vysvetlenia, ktoré by prinášalo akési psychologické
porozumenie. Niektoré z ďalších výhrad (napr.
možnosť uviesť kauzálne irelevantné podmienky či dokonca
účinok na vysvetlenie príčiny) však poukazujú na
nedostatky vo formulácii podmienok daného modelu.
V nadväznosti sa kritiku sa preto niektorí autori
pokúsili Hempelov model modifikovať alebo ho nahradiť
novou koncepciou vysvetlenia.
Literatúra
Bromberger, S. (1966): Why-Questions. In:
Colodny, R. G. (ed.): Minds and Cosmos: Essays in
Contemporary Science and Philosophy. New York:
University Press of America, 1983, 86 – 111.
Dray, W. (1957): Laws and Explanation in
History. London: Oxford University Press.
Hempel, C. G. (1942): The Function of General
Laws in History. In: Hempel, C. G.: Aspects of
Scientific Explanation and Other Essays in the
Philosophy of Science. New York: The Free Press,
1965, 231 – 243.
Hempel, C. G. (1965): Aspects of Scientific
Explanation. In: Hempel, C. G.: Aspects of
Scientific Explanation and Other Essays in the
Philosophy of Science. New York: The Free Press,
331 – 496.
Hempel, C. G., Oppenheim, P. (1948): Studies
in the Logic of Explanation. In: Hempel, C. G.: Aspects
of Scientific Explanation and Other Essays in the
Philosophy of Science. New York: The Free Press,
1965, 245 – 290.
Salmon,
W. C. (1989): Four Decades of Scientific Explanation.
University of Pittsburgh Press.
Scriven,
M. (1962): Explanations, Predictions, and Laws. In: Pitt, J.
C. (ed.): Theories of
Explanation. Oxford: Oxford University Press,
1988, 51 – 74.
Woodward, J. (2003): Scientific Explanation.
In: Zalta, E. N. (ed.): The Stanford Encyclopedia of
Philosophy (Summer 2003 Edition).
http://plato.stanford.edu/archives/sum2003/entries/scientific-explanation
Súvisiace
heslá
Carl
Gustav Hempel, model pokrývajúceho zákona, vysvetlenie,
vedecký zákon, príčinnosť
Eugen
Zeleňák (Filozofická fakulta, Katolícka univerzita
v Ružomberku)